Výskum v oblasti lingvodidaktiky ako aplikovanej lingvistiky

Aktuálny stav poznania o vzťahu jazyka a myslenia žiaka v edukačne zameranej lingvistike sa reflektuje v prácach členov Katedry slovanských filológií dlhodobo. Ide najmä o zapojenie sa do projektu APVV Prax v centre odborovej didaktiky, odborová didaktika v Centre praktickej prípravy. Projekt bol zameraný na problematiku skvalitnenia a rozšírenia praktickej prípravy učiteľov, ktorá je v ostatných rokoch v centre pozornosti krajín OECD v súvislosti s výsledkami medzinárodných meraní PISA. V intenciách projektu sa k výskumu v oblasti fenoménu porozumenia a efektívneho vyučovania slovenského jazyka pristupuje najmä na základe poznatkov psychodidaktiky, kognitívnej psychológie a kognitívnej lingvistiky, čomu sa v Sekcii lingvistiky venuje najmä prof. PaedDr. Zuzana Kováčová, PhD.

Otázka porozumenia obrazným pomenovaniam v typologicky odlišných jazykoch – v slovenčine a v angličtine – sa reflektuje v štúdii z oblasti kontrastívnej frazeológie Figurative ‚eye‘ expressions in the conceptualization of emotions and personality traits in Slovak (Ciprianová – Kováčová 2018). Pedagogicko-didaktická aplikácia poznatkov kognitívnej lingvistiky sa premietla do štúdie The importance of concepts and misconcepts for discovering principals and inference activation in the Slovak language education (Kováčová 2018). Kognitívne procesy učiaceho sa subjektu na hodinách slovenského jazyka a slohovej a komunikačnej výchovy sú v epicentre pozornosti vysokoškolskej učebnice Edukácia slovenského jazyka a slohu z aspektu poznávacích procesov žiaka (Kováčová 2019) určenej budúcim učiteľom slovenčiny. Na poznávacie procesy sa nazerá z aspektu konceptualizácie a argumentuje sa poznatkami aplikovanej neurovedy. Z. Kováčová, R. Hlavatá a M. Bodis zo Sekcie lingvistiky a M. Hrašková zo Sekcie literárnej vedy boli zapojení do projektu APVV Podpora čitateľskej gramotnosti v materinskom a cudzom jazyku. Projekt reflektoval otázku kompetencie čítania s porozumením a odkrýva výskumný potenciál tejto problematiky. Počas svojho trvania priniesol odporúčania a reálne odborné argumenty pre nové konkrétne didaktické postupy aplikovateľné v každodennej školskej praxi.

Kognitívno-diskurzívny mechanizmus základov generovania obrazných, frazeologizovaných, ale aj priamych nominácií v rekonštrukcii vetvy asociačno-sémantickej siete je opísaný v štúdii Od primárnych významov zmyslových vnemov hmatu a chuti k lexikalizovaným metaforám v asociačno-sémantickej sieti v slovenčine (Kováčová – Ciprianová 2021). Výsledky výskumu v oblasti porozumenia čítanému textu sú publikované v článku Úrovne porozumenia textu (Kováčová 2022). V súlade s cieľmi a zameraním projektu bola realizovaná séria interaktívnych workshopov pre učiteľov slovenského jazyka. Workshopy sa konali na pôde škôl v niekoľkých regiónoch Slovenska, osobitný význam mali na školách s vyučovacím jazykom maďarským a na menšinových školách v zahraničí. Publikačnými výstupmi projektu sú dve vysokoškolské učebnice Intervenčný program čítania s porozumením pre slovenský jazyk v primárnom vzdelávaní (Kováčová – Stranovská a kol. 2020) a Intervenčný program čítania s porozumením pre slovenský jazyk v nižšom sekundárnom vzdelávaní (Kováčová a kol. 2020).

Projekty a aktivity zamerané na prípravu pedagógov

Keďže jedným z nosných pilierov Sekcie lingvistiky je príprava budúcich pedagógov slovenského jazyka, viacero jej aktivít i projektov je orientovaných na túto oblasť. V rokoch 2018 až 2019 sa na katedre realizoval projekt KEGA Jazyk ako text. Vysokoškolský učebný materiál z praktickej štylistiky a didaktiky slovenského jazyka, ktorý viedla PaedDr. Renáta Hlavatá, PhD., ako významná odborníčka sekcie v tejto oblasti (riešiteľský kolektív: L. Kralčák, J. Glovňa, M. Rendárová, K. Dudová, M. Bodis). Výsledkom bola vysokoškolská učebnica s rovnakým názvom (Hlavatá 2019) a učebný text Rozvoj gramotnosti na základnej škole ISCED 1 (Bodis 2019).

Spoločným výskumným východiskom bola orientácia na súčasnú prestavbu vzdelávacieho systému slovenského školstva a zároveň na aktuálnu potrebu zvýšiť jazykovú, didaktickú a štylistickú gramotnosť nastupujúcej generácie mladých ľudí pripravujúcich sa na budúce učiteľské povolanie. Projekt vznikol pre potreby výučbového procesu z disciplín štylistika (komunikačná a slohová výchova), praktická štylistika, tvorba a analýza textu určeného pre budúcich učiteľov predprimárneho a primárneho vzdelávania a budúcich učiteľov slovenského jazyka pedagogických fakúlt. Vznikol ako doplnok učebných materiálov z výučbovej oblasti štylistika súčasnej slovenčiny. Cieľom projektu bolo vytvoriť pre budúcich učiteľov vysokoškolský učebný materiál určený na skvalitnenie ich jazykovej, štylistickej a didaktickej gramotnosti pri príprave na učiteľské povolanie a pri práci s textom. Obsahová náplň projektu bola vedená vo dvoch rovinách. Prvá rovina predstavuje základné zosumarizovanie teoreticko-terminologických východísk zacielených na text ako lingvistický pojem (nadväzuje na nové poznatky z oblasti štylistiky, textovej lingvistiky, frazeológie, sociolingvistiky a kognitívnej lingvistiky, ako aj na slovenskú tradíciu didaktiky slohu). Čiastočne vychádza z otázok jazykovej dynamiky ako pojmu, ktorý je neoddeliteľný od pojmu prirodzeného jazyka. Výskum v súvislosti s variantnosťou textu kládol dôraz netradične aj na prácu s pojmom komunikačná sféra, ktorá vo vzťahu k bežnej rečovej činnosti predstavuje prienik funkčnoštýlovej a sociálnopriestorovej diferenciácie jazyka. Projektový výskum poukázal aj na úzku prepojenosť takejto variantnosti s funkčnoštýlovou variantnosťou, a to s dosahom na výrazové varianty vo všetkých jazykových rovinách. Druhá rovina realizácie projektu bola zameraná na prepojenie teórie s praxou a jazykovo-komunikačnými kompetenciami, ktoré musí poznať každý začínajúci učiteľ na rôznych úrovniach výučby.

V učebnom texte z didaktiky slovenského jazyka Rozvoj gramotnosti na základnej škole ISCED 1 sa autor M. Bodis pokúša motivovať budúcich učiteľov k tomu, aby považovali čitateľskú gramotnosť za základnú kompetenciu, bez ktorej nemožno dosahovať ďalšie schopnosti a zručnosti pri práci s textom. Pohľad na čitateľskú gramotnosť vychádza z koncepcie funkčnej gramotnosti. Čitateľskú gramotnosť vníma ako prácu s rôznymi typmi textov, ktoré poskytuje nielen školská učebnica, ale aj život mimo školy. Prostredníctvom rôznorodých textov možno spoznávať nielen kultúru slova, ale nadobúdať aj ďalší výučbový rozmer, čo odlišuje čitateľskú gramotnosť od osvojovania si, napr. techniky čítania. Prínos projektu spočíva v inovatívnom prístupe k využitiu teoreticko-terminologických východísk z oblasti lingvistiky a didaktiky slovenského jazyka a literatúry pre budúcich učiteľov materinského jazyka.

Na študentov rozširujúceho štúdia slovenského jazyka a literatúry je orientovaný rozvojový projekt z rokov 2022 – 2023 Zvyšovanie kvality prípravy budúcich učiteľov matematiky, fyziky, chémie, informatiky, anglického jazyka, slovenského jazyka a techniky formou doplňujúceho pedagogického štúdia a rozširujúceho štúdia (z katedry sa na riešení odbornej časti projektu podieľali J. Brunclík, M. Diweg-Pukanec, R. Hlavatá, P. Kaizerová, Z. Kováčová a S. Lauková). Praktickými výstupmi projektu boli workshopy zamerané na rozvoj čítania s porozumením, prácu s textom a lingvistiku textu. Portfólio didakticky orientovaných projektov dopĺňa aj projekt podporený grantovou schémou UGA v rámci UKF v Nitre pod názvom Využitie e-learningu vo výučbe lingvistických disciplín (v podmienkach vysokoškolského vzdelávania), riešený v roku 2020 P. Petrášom.