Niekoľko postrehov k poľsko-ruským literárnym vzťahom
Prof. UAM dr hab. Bartosz Osiewicz (Inštitút východoslovanských filológií Univerzity A. Mickiewicza v Poznani, Poľsko) v rámci TVaT 2024 predstavil tému Poľsko-ruské literárne vzťahy obdobia romantizmu v postkoloniálnom kontexte (niekoľko postrehov)
Prednáška sa venovala dialógu dvoch národných básnikov – Adama Mickiewicza (1798 – 1855) a Alexandra Sergejeviča Puškina (1799-1837). Puškin a Mickiewicz, vrcholní spisovatelia svojej doby, sa najprv s nadšením stretávali, diskutovali o dianí v spoločnosti i o literatúre, boli to Slovania, vážili si jeden druhého. Postupne sa však odcudzili až znepriatelili. Mickiewicz bol predstaviteľom podrobeného národa: Poľsko, v roku 1795, kedy ho Rusko spolu s Pruskom a Rakúskom zbavili suverenity (tzv. tretie delenie) zmizlo na 123 rokov z mapy sveta… Puškin bol spisovateľom imperiálnej veľmoci.
Básnici polemizovali o dobe cez umeleckého slovo, na historické udalosti reagovali vo svojich literárnych dielach: Mickiewicz v poéme Dziady (1823–1860, v slovenčine ako Slávnosť mŕtvych), Puškin poémou Medený jazdec (1833). Spisovatelia nezdieľali názory napr. na osobnosť Petra I. a Petrohrad: Puškin svojou tvorbou vzdal hold cárovi i jeho mestu, Mickiewicz vnímal Petra I. ako tyrana, ktorý si postavil mesto na ľudských kostiach a násilne europeizoval Rusko. Zaujímavé boli textové ukážky, na ktorých prof. Osiewicz konkrétne demonštroval tvorivý, ale hodnotovo rozdielny básnický dialóg, pričom upozornil na fakt, že Medeného jazdca Puškin napísal aj vďaka impulzom poľského básnika.
Prednáška bola zmysluplným príkladom recepcie národnej literatúry inonárodným recipientom, čo vždy prispieva k hlbšiemu pochopeniu – v tomto prípade spisovateľských géniov – poľského Mickiewicza a ruského Puškina. Záverom prof. Bartosz Osiewicz apeloval na poslucháčov, vyzýval k pochopeniu a úcte človeka k človeka aj napriek možným rozdielnym názorom na javy spoločenské, ktoré sú dnes také aktuálne.
Text a foto: N. Muránska, P. Lekeš
Galéria
