Na tejto stránke nájdete zoznam niektorých významnejších vedeckovýskumných a vedeckopedagogických projektov zo súčasnosti, ktorých hlavným riešiteľom a podávateľom je Sekcia lingvistiky KSF. Pracovníci sekcie však pracujú aj na celom rade ďalších veľkých projektov ako spoluriešitelia, resp. aj na množstve menších projektov ako hlavní riešitelia. Viac informácií o nich môžete nájsť na Portáli UKF.
Jazykovedný výskum v Nitre sa tradične orientuje na viacero oblastí lingvistiky, z ktorých predovšetkým dve sa stali základom pre sformovanie dvoch výrazných vedeckých škôl. Ide v prvom rade o výskum, ktorý má prieniky so semiotikou renomovanej Nitrianskej školy. Rozvoj tohto bádania podnietil vďaka kolektívne riešenému lexikograficko-didaktickému projektu jeho vedúci F. Miko, pričom jeho výsledkom bola publikácia Frazeológia v škole (1989), ktorá získala nemalý ohlas v odbornej verejnosti. Podobný úspech v kontexte frazeologických výskumov zaznamenala knižná publikácia E. Krošlákovej a K. Habovštiakovej s názvom Človek v zrkadle frazeológie (1990). Vyvrcholením záujmu o oblasť frazeológie vyústil k zorganizovaniu 2. medzinárodnej frazeologickej konferencie pod názvom Frazeológia vo vzdelávaní, vede a kultúre (1992). Výsledkom bolo vydanie rovnomenného zborníka (1993). K problematike frazeológie sa na pôde katedry zorganizovala ešte jedna medzinárodná konferencia nazvaná Intersemiotický aspekt frazeológie (1999); materiály z tohto vedeckého podujatia vyšli v zborníku pod názvom K aktuálnym otázkam frazeológie (2001). V súčasnosti je najvýznamnejšou predstaviteľkou Sekcie lingvistiky uvedeného vedeckého prúdu Z. Kováčová a jej vedecká škola.
Druhým pilierom inštitucionalizovaného výskumu v Nitre sú historickolingvistické bádania, známe tiež ako Nitrianska paleoslavistika, resp. Škola dvoch dám. Historickolingvistický koncept bádania v oblasti slavistiky a slovakistiky predstavujú v minulosti zborníky z konferencií organizovaných na pôde Sekcie lingvistiky, ale i samostatné publikácie. Na počesť životného jubilea E. Krošlákovej bola realizovaná konferencia pod názvom Slovenčina v historickom kontexte (Kralčák 1996), ako aj konferencia, ktorej motívom bola osobnosť Konštantína Filozofa – Korene nášho duchovného bytia – život a dielo Konštantína Filozofa (Krošláková – Kralčák 1999). Pri príležitosti životného jubilea K. Habovštiakovej sa konala konferencia s názvom Jazyk – historický fenomén, zachytená v rovnomnnom zborníku (Kralčák 2010). Vedecký výskum E. Krošlákovej a K. Habovštiakovej vyvrcholil v ich spoločných publikáciách s problematikou písomnej kultúry Veľkej Moravy a staroslovienskeho jazyka Z tvorby solúnskych bratov a ich žiakov (1993) a Základy slavistiky a staroslovienčina (1994). Spomedzi dnešných pracovníkov katedry nadväzujú na túto výskumnú tradíciu najmä Ľ. Kralčák a M. Diweg-Pukanec, editori zborníka Lexikálne a frazeologické konfrontácie od Veľkej Moravy po súčasnosť (2017).
Vedecký výskum Sekcie lingvistiky sa uskutočňuje najmä v týchto oblastiach:
Kognitívna semiotika a lingvistika
Aktuálne získala Sekcia lingvistiky granty na tieto vedecké projekty:
