Výskumy enklávnej slovenčiny ako menšinového jazyka v zahraničí

 

Výskumy enklávnej slovenčiny ako menšinového jazyka v zahraničí

 

Pokiaľ ide o výskumné aktivity nitrianskeho slovakistického pracoviska, ktoré boli orientované na tzv. menšinovú slovenčinu v zahraničí, ich predmetom sa stala enklávna slovenčina vojvodinských Slovákov. Pri tomto viacročnom, do istej miery už tradičnom výskume členovia nitrianskej katedry spolupracovali s členmi Oddelenia slovakistiky FF Univerzity v Novom Sade, pričom viaceré riešiteľské postupy sa opierali aj o aktivity niektorých členov nitrianskeho riešiteľského kolektívu vo vojvodinskom prostredí (viacročný lektorát J. Glovňu v Novom Sade, odborné pôsobenie M. Olšiaka vo vojvodinských slovenských kultúrnych inštitúciách). Výsledkom bolo riešenie projektu VEGA (vedeného prof. PaedDr. Ľubomírom Kralčákom, PhD.) pod názvom Súčasná slovenčina v srbských a slovenských elektronických médiách 2013 – 2015), ktorého vedeckým výstupom bol zborník s rovnakým názvom (2015).

 

Pokračovaním a v súčasnosti vyústením takto nastavenej spolupráce bol medzinárodný slovensko-srbský projekt APVV Dynamika a perspektívy súčasnej slovenčiny ako menšinového jazyka v prostredí srbskej Vojvodiny (2019 – 2021), na ktorého riešení sa spoločne podieľali obidve pracoviská; za nitriansku katedru to boli Ľ. Kralčák, J. Glovňa, R. Hlavatá, M. Olšiak a M. Diweg-Pukanec.

 

Výskum dynamických tendencií a osobitostí jazyka vojvodinských Slovákov sa orientoval primárne na publicistický štýl, a to v miestnych printových i elektronických médiách. Cieľom výskumu bolo analyzovať stav a načrtnúť dynamiku vybraných stránok enklávnej slovenčiny v štylistickej, lexikálnej i zvukovej rovine. Tematicky tu možno nitriansky výskum rámcovať riešením postavenia vojvodinskej slovenčiny vo vzťahu k slovenskému národnému jazyku (Ľ. Kralčák), pričom výsledkom týchto bádaní je predovšetkým poznatok o nevyhnutnosti jej plnohodnotného zaradenia medzi tradičné teritoriálne, jazykovo a sociálne špecifikované makroareály.