Výskumy v oblasti kognitívnej semiotiky a lingvistiky a lingvistiky textu

V Sekcii lingvistiky sa od konca prvej dekády 21. storočia rozvíja antropocentricky orientovaný výskum jazyka. Takto orientovaný výskum dostal presnejšie kontúry v intenciách projektu VEGA (2012 – 2014) Antropocentrické sémantické kategórie v slovenčine (v porovnaní s niektorými slovanskými jazykmi), ktorého hlavným riešiteľom bol J. Vaňko. Charakter konfrontačného výskumu v kontexte grantového zamerania má jeho monografia Slovenčina medzi slovanským východom a juhom (2012), v ktorej sú objektom komparatívnych štúdií tri slovanské jazyky, a to slovenský, rusínsky a slovinský jazyk. V súvislosti s cieľmi vyššie uvedeného projektu sa 11. septembra 2013 konala na pôde Filozofickej fakulty UKF v Nitre medzinárodná konferencia Obraz človeka v jazyku. Príspevky účastníkov konferencie boli publikované v rovnomennom zborníku (2014). Prejavy antropocentrizmu vo všetkých jazykových rovinách rezonovali aj na konferencii Slovenčina v kontexte slovanských a neslovanských jazykov, z ktorej vyšiel rovnomenný zborník (2015), ktorého editorkou bola najvýznamnejšia predstaviteľka tohto druhu výskumu v Sekcii lingvistiky prof. PaedDr. Zuzana Kováčová, PhD.

Antropocentrizmus v jazyku bol v centre pozornosti ďalších dvoch projektov VEGA: Text a textová lingvistika v interdisciplinárnych a intermediálnych súvislostiach a Jazykové reflexie sociálnej egoprezentácie a adresácie, ktoré podávalo predovšetkým Oddelenie rusistiky. Štúdia uverejnená v renomovanom zahraničnom časopise Topics in Linguistics nazvaná Revealing the anthropocentric nature of language and the theory of the living word in the interpretation of the concepts vidieť ‘see’, vedieť ‘know’ and veriť ‘believe’ in the Slovak language (Kováčová – Ciprianová 2016) interpretuje základné princípy antropocentrizmu v kognitívnej lingvistike ako súčasti kognitívnej semiotiky na základe rekonštrukcie bázového konceptu videnia.

V rámci riešenia projektu Text a textová lingvistika v interdisciplinárnych a intermediálnych súvislostiach vyšlo niekoľko monografií. V monografii Jazyk a (po)rozumenie (Kováčová 2015) sú objektom skúmania obrazné pomenovania, ktoré vznikli na princípe konceptuálnej/kognitívnej metafory. Metódou diskurzívnej sémantickej analýzy a na pozadí teórie „živého slova“ sú rekonštruované a interpretované bázové koncepty videnia, vedenia a pravdy. Monografia Kultúrny text ako diskurz. K otázke ontológie percepcie textu pre deti (Kováčová 2017) sa zaoberá rečovo-jazykovou kompetenciou konkrétnych vekových kategórií detí ako anticipáciou interpretačného poznania dieťaťa a reflexiou jeho jazykového obrazu sveta v etnickej riekanke a v ľudovej rozprávke.

Výskumy v projekte Text a textová lingvistika v interdisciplinárnych a intermediálnych súvislostiach sa sústredili na komunikačné chápanie textu ako diskurzu. Z hľadiska kognitívneho prístupu išlo o skúmanie postulátov hovoriaceho aj recipienta a ich vyjadrení o mimojazykovej skutočnosti, resp. ich vnímanie a reflektovanie jazykového obrazu sveta v textoch rôznej proveniencie, ako aj textoch určených pre vekovo špecifického percipienta. Aká je akvizícia percepčných kompetencií dieťaťa, sa analyzuje v spomenutej monografii Kultúrny text ako diskurz. K otázke ontológie percepcie textu pre deti.

Problematike jazykového obrazu sveta a špecifickosti porozumenia frazéme či jej asociatívnej povahe je venovaná kapitola v zahraničnej kolektívnej monografii nazvaná Význam, intencia a zmysel frazémy ako indikátory porozumenia frazéme. Obraznosť frazémy a asociačno-sémantická sieť (Kováčová 2017). Procesov percepcie a recepcie textu – získavania, spracovania a uchovania informácií sa týkali štúdie Z. Kováčovej uverejnené v zahraničných časopisoch Ako píšu deti alebo o kontinuite receptívno-produktívnych dispozícií dieťaťa (2016); Diskurzívna povaha kultúrneho textu pre deti vo vzťahu k individuálnej tvorbe textu dieťaťom (2017); Podoby inferencie na hodinách slovenčiny a kognícia (2017); From Text Comprehension to Creative Writing from the Aspect of Cognitive Linguistics (2017); Parser a diskurzívne ohnisko z aspektu porozumenia textu (2019). Základným pojmom kognitívnej lingvistiky a jej metódam bádania sa venujú učebné texty Vybrané kapitoly z kognitívnej lingvistiky (Kováčová 2018).

Pozornosť riešiteľov projektu Text a textová lingvistika sa sústreďovala na procesy percepcie textu, ktoré sa skúmali ako výsledky kognitívnych procesov, t. j. procesov získavania, spracovania, prezentácie a uchovania informácií. V kontexte jazykového obrazu sveta ťažisko výskumu tvorila celá škála slovesných monokódových, semikódových a polykódových textov, zobrazení a komunikátov s akcentom na ich diskurzívnu reflexiu. Výskum monokódovosti, semikódovosti a polykódovosti v rovine textov presiahol rámec lingvistiky textu, má presah do supralingvistiky textu. Výsledky, ktoré vzišli z bádaní riešiteľského kolektívu sú využiteľné v ďalšom výskume problematiky teórie textu, analýzy textu, intertextovosti, hypertextovosti, hypertextových odkazov, semikódovosti, polykódovosti, interdiskurzívnosti, a taktiež v pragmatike diskurzu (napr. analýza počítačového, politického a komunikačného diskurzu).

V projekte VEGA Jazykové reflexie sociálnej egoprezentácie a adresácie metodologickým základom početných výskumných analýz je pragmaticko-sémantický prístup. Riešitelia projektu sa zaoberali najmä typmi implicitného rozprávača manifestovaného v egocentrických jazykových prostriedkoch. Z metodologických pozícií pragmatiky prinášajú dôkazy o tom, že intrapersonálna komunikácia je súčasťou vnútornej perspektívy človeka a je na rozdiel od vnútornej reči vedomá. V rámci tohto projektu bola publikovaná štúdia „Vŕba, vŕba, daj mi muža (Sauce, sauce, dame un hombre…).“ Imagen lingüstica de la mujer en las paremias eslovacas tradicionales, con elementos comparativos de paremias españolas (Kováčová – Kováčová 2019), ktorá sa z pozícií kontrastívnej frazeológie venuje genderovému aspektu frazém. Na metodologických postulátoch pragmalingvistiky je napísaná analytická štúdia Adresácia v poetickej modlitbe a poetickej modlitbičke z aspektu pragmalingvistiky = Addressing in Poetic Prayer and Poetic Prayer for Children from the Pragmalinguistic Perspective (Kováčová 2021).

Menší projekt Mgr. Milana Kolesíka, PhD., s názvom Základné pojmy lingvistickej sémantiky a pragmatiky v slovníkovom spracovaní zas odráža potrebu sprístupňovať osobitú terminológiu uvedených disciplín pre širší okruh záujemcov (osobitne študentov). Pri výbere jednotlivých hesiel sa kladie osobitný dôraz na termíny úzko súvisiace so slovenskou a českou sémantikou a pragmatikou – v tejto súvislosti možno poukázať aj na prínos predstaviteľov Nitrianskej školy (napr. generatívne výskumy Františka Mika v oblastiach sémantiky prísloviek či vetnej sémantiky), náležitá pozornosť je však venovaná aj kľúčovým termínom medzinárodnej platnosti.