Sociolingvistické výskumy vo vzťahu k teórii spisovného jazyka a jazykovej kultúry
Otázkami spisovnej normy najmä v súvislosti s problematikou stratifikácie slovenčiny, sociolingvistickým bádaním a problematikou teórie spisovného jazyka sa dlhodobo zaoberá prof. PaedDr. Ľubomír Kralčák, PhD. Toto jeho smerovanie okrem početných štúdií reprezentuje najmä monografia Dynamika súčasnej slovenčiny. Sociolingvistické aspekty dynamiky jazyka (2009). Naposledy to bol príspevok na medzinárodnej slovakistickej konferencii v Sofii Dynamika spisovnej variety súčasnej slovenčiny (2022).
V rámci projektu VEGA vedeného pracovníkmi Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV pod názvom Jazyková norma a jej kodifikácia (2015 – 2018) ako člen projektového kolektívu riešil Ľ. Kralčák otázku dynamiky súčasnej normy v štúdii Aktuálna kultivovaná norma a dynamické tendencie v morfológii súčasnej slovenčiny (2017). Skúmaná problematika zahrnuje aj vymedzenie pojmu aktuálna kultivovaná norma, ktorý do značnej miery korešponduje s pojmom reálna norma, a zároveň ho bližšie špecifikuje. V súvislosti s týmto pojmom sa tu rieši tiež zásadná otázka, na akom základe je možné objektivizovať mieru kultivovanosti jazykových prostriedkov reprezentujúcich takúto normu. V našej lingvistickej tradícii sa pri kodifikácii preferuje preskripčný postup, ktorý predpokladá existenciu a sledovanie kategórie jazykovej správnosti. Jednou zo zásadných otázok je jej vyhodnocovanie v konkrétnom spisovnom prejave vo vzťahu k dodržiavaniu kodifikovanej normy. Výskum v tejto súvislosti ukázal, že v jazykovej praxi sa realizuje uvedomované i neuvedomované vyhodnocovanie, pričom v širokom kolektíve používateľov spisovného jazyka ide predovšetkým o neuvedomované, teda podvedomé, automatizované vyhodnocovanie správnosti jazykových prejavov. Možno zhrnúť, že neuvedomované prijímanie nenormatívnych prvkov v praxi napokon znamená podvedomé akceptovanie frekventovaných odchýlok ako prijateľných či nerušivých, pričom v konečnom dôsledku prestávajú byť vnímané ako odchýlky.
Dôležitými poznatkami, získanými v rámci riešenia projektu, bolo aj vymedzenie niektorých aktuálnych dynamických tendencií v gramatických štruktúrach slovenčiny. Ide predovšetkým o unifikáciu tvarov rodových zámen v pluráli, unifikáciu životnosti/neživotnosti, vyrovnávanie tvarov v dôsledku vnútroparadigmatickej i medziparadigmatickej analógie.
